October 2023

Zákon č. 7/2005 Zbierky zákonov upravuje insolvenčné konanie v Slovenskej republike a poskytuje rôzne možnosti pre fyzické a právnické osoby, ktoré majú problémy so splácaním svojich dlhov. Medzi dvoma dôležitými možnosťami, ktoré tento zákon poskytuje, sú konkurz a reštrukturalizácia. Hlavnými rozdielmi medzi nimi sú: 1. Cieľ: Konkurz: Konkurzné konanie sa zameriava na uspokojenie veriteľov predajom majetku dlžníka. Cieľom je zabezpečiť, aby veritelia mali v čo najvyššej možnej miere uspokojené svoje pohľadávky na základe poradia stanoveného zákonom. Reštrukturalizácia: Reštrukturalizačné konanie je zamerané na zachovanie činnosti dlžníka a obnovenie jeho finančnej stability. Cieľom je dosiahnuť dohodu medzi dlžníkom a jeho veriteľmi o znížení dlhu, reštrukturalizácii dlhu alebo iných opatreniach, ktoré umožnia dlžníkovi pokračovať v obchodných činnostiach. 2. Proces: Konkurz: Konkurzný proces zahŕňa speňaženie všetkého majetku dlžníka, ktorý sa predá a výťažok sa použije na uspokojenie veriteľov v poradí stanovenom zákonom. Reštrukturalizácia: Proces reštrukturalizácie sa snaží dosiahnuť dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o nových podmienkach splácania dlhu, znížení dlhu alebo iných opatreniach na zmiernenie finančných problémov dlžníka. 3. Výsledok: Konkurz: Výsledkom konkurzu je predaj jeho majetku s cieľom uspokojiť veriteľov. Dlžník je následne vymazaný z obchodného registra. Reštrukturalizácia: Cieľom reštrukturalizácie je zachovať dlžníka a obnoviť jeho finančnú stabilitu. Môže zahŕňať nové dohody o splatení dlhu, obsahuje dlhodobý plán splácania, zníženie dlhu a podobné opatrenia, ktoré umožnia dlžníkovi pokračovať v obchodných aktivitách. Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou závisí od konkrétnych okolností a cieľov dlžníka a veriteľov. Reštrukturalizácia sa obvykle uprednostňuje, ak existuje šanca na obnovenie fungovania dlžníka a jeho dlh by mohol byť znížený tak, aby ho bol dlžník schopný v dohodnutej výške a za dohodnutých podmienok splácať. Konkurz sa aplikuje v prípadoch, keď reštrukturalizácia majetku je vylúčená a dlžník nemá vôľu ďalej vykonávať činnosť (teda jeho majetok sa speňaží, čiastočne sa uspokoja veritelia a zanikne).

Osobná účasť v podnikaní je v dnešnom ekonomickom prostredí veľmi rôznorodá, a to platí aj pre Slovenskú republiku. Okrem tradičných spoločností s obmedzenou zodpovednosťou alebo akciovej spoločnosti, ktoré sú známe svojimi jasnými právnymi štruktúrami, existuje aj také špecifické usporiadanie ako tichý spoločník. Tento koncept je dôležitý pre tých, ktorí chcú investovať do spoločnosti, ale zároveň nechcú byť aktívnymi účastníkmi jej riadenia. Tichý spoločník je koncept, ktorý umožňuje jednotlivcom zúčastniť sa na podnikaní bez aktívnej účasti na riadení alebo správe spoločnosti. To znamená, že tichý spoločník neovláda denný chod podniku a nemá povinnosť rozhodovať o jeho prevádzke. Na druhej strane má právo na zisk, ktorý spoločnosť generuje. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) definuje tichého spoločníka ako osobu, ktorá sa zúčastňuje na ziskoch a stratách obchodnej spoločnosti. Je dôležité zdôrazniť, že právna úprava tichého spoločníka poskytuje spoločnosti a tichému spoločníkovi veľkú flexibilitu pri dohodovaní sa na konkrétnych podmienkach ich vzťahu. Hlavnými aspektmi tichého spoločníka podľa zákona 513/1991 Zb. sú: Je dôležité mať na pamäti, že právna úprava tichého spoločníka môže byť pomerne komplexná, a preto je vhodné konzultovať so špecializovaným právnikom alebo právnym poradcom pri uzatváraní dohôd a zmlúv týkajúcich sa tohto usporiadania. Tichý spoločník môže byť atraktívnou možnosťou pre tých, ktorí chcú investovať do podniku, ale nechcú sa angažovať v jeho bežnej prevádzke. Obchodný zákonník poskytuje dostatočnú právnu ochranu pre tichých spoločníkov a umožňuje im účinne sa zúčastňovať na ziskoch a stratách spoločnosti. Radi pomôžeme aj s uvedeným, neváhajte sa na nás obrátiť.