Veriteľské orgány a ich miesto v konkurznom konaní

Medzi nájmom a výpožičkou je zásadný rozdiel. Obe sú zakotvené v príslušných zmluvách (nájomná zmluva a zmluva o výpožičke) a obe sú zakotvené v Občianskom zákonníku. To je základný moment, čo ich spája (samozrejme je ich viac, ale nie je zo predmetom tohto článku). Úvodom je potrebné deliť, či sa predmetná zmluva týka hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, keďže zákon s nedostatkom splnenia náležitostí na formu spája neplatnosť zmluvy. Základným momentom výpožičky je bezodplatnosť, kdežto nájom sa vyznačuje svojou odplatnosťou. Neexistuje možnosť, aby išlo o nájom a prenecháva sa vec do užívania bezodplatne. A ak nájomná zmluva obsahuje odplatu vo výške 1,-€, môže byť vyhodnotená ako obchádzanie zákona Je pravdou, že úkony sa vykladajú podľa svojho obsahu, avšak správne nastavenie vie eliminovať otázky do budúcna. Z uvedených dôvodov sa na nás neváhajte obrátiť, radi budeme nápomocní a spolu to dotiahneme k požadovanému.

Správca konkurznej podstaty je oprávnený konať v mene a na účet úpadcov (úpadca je osoba spĺňajúca atribúty dané zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov). Cieľom správcu je speňažiť majetok úpadcu a z výťažku po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate uspokojiť prihlásených konkurzných veriteľov. Samozrejme, aby sa eliminovala akákoľvek svojvôľa zo strany konkurzného správcu, existujú zákonné limitácie jeho konania v súvzťažnosti na príslušný orgán, ktoré budú v zákonnom zložení tvorené veriteľmi prípadne súdom. Kto bude príslušným orgánom závisí od toho, či majetok patrí do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty a teda kto v konečnom dôsledku bude mať vplyv na jeho speňaženie (či veriteľský výbor, či oddelený veriteľ, prípadne obaja v pomere). Ide o dosť komplikovanú problematiku a radi Vám aj s uvedeným poradíme, aby mohol byť majetok speňažený a aby v zákonnom rozsahu bola možnosť sa riadne uspokojiť.

Pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dochádza častokrát ku vzniku subsidiárneho právneho vzťahu, ktorým je zodpovednostný vzťah (alebo nárok na náhradu škody). V predošlom článku sme sa venovali dualite právnej úpravy a teda existencii Obchodného a Občianskeho zákonníka popri sebe. Uvedené nepopierame, a contrario, je dôležitým aspektom posúdenie uplatňovania a zaradenia vzťahu pod správnu právnu úpravu. Má to zásadný vplyv aj na dĺžku premlčacích lehôt. Samozrejme, nie je to na voľnej úvahe podnikateľa kde tento vzťah zaradí, riadi sa to prísnymi zákonnými pravidlami. Nehovoriac o trestnom práve, kde poškodený musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu a aj tak na 90% nebude súd v súdnom trestnom konaní rozhodovať o škode ale poškodeného odkáže so svojim nárokom na náhradu škody na uplatnenie v civilno-právnom adhéznom konaní. Len nárok na náhradu škody je pri odsudzujúcom rozsudku iný, premlčanie je iné atď.. Neváhajte sa na nás obrátiť aby sme vedeli riadne (hlavne včas) uplatniť Váš nárok na náhradu škody a predbežne zaujať stanovisko k jeho vymáhateľnosti.

Slovné spojenie umelá inteligencia alebo AI, sa vyskytuje v každodennom fungovaní, vrátane podnikania, čoraz viac. Umelá inteligencia je neprebádaná a postupne aj Európska únia nastavuje regulatívu na jej limitácie, ktoré sa pretavia do jej právnych aktov a tie s nepriamou účinnosťou bude potrebné následne transponovať do vnútroštátnych poriadkov. Na Slovensku síce pôsobí Stála komisia pre etiku a reguláciu umelej inteligencie (CERAI), avšak jej úlohou nie je nastaviť procesy pre podnikateľov. Síce nie je možné naraz zosúladiť podnikanie s umelou inteligenciou a nárokmi na ňu kladenými, avšak je možné minimalizovať všetky možné problémy a vedieť promptne reagovať v prípade potreby – zosúladiť užívanie umelej inteligencie s požiadavkami kladenými právnou úpravou. Neváhajte sa na nás obrátiť aby sme vedeli Vaše podnikanie čo najviac pripraviť na implementáciu nových výziev.

Trovy súdneho konania sa nerovnajú vo svojej výške so skutočne vynaloženými nákladmi na právne zastúpenie. Je možné, že sa tieto trovy čo do priznanej sumy stretnú s vynaloženými nákladmi avšak môžu byť oveľa vyššie aj nižšie. Aby bola zachovaná predvídateľnosť a objektivizácia nákladov strany spojenej so súdnym konaním, existuje vyhláška č. 655/2004 Z.z.  ktorou sa tieto sumy trov určujú a závisia od viacerých kritérií (aká je žalovaná suma, čo je predmetom sporu atď.). Meritórne rozhodnutie o trovách je exekučným titulom, ktorý oprávňuje oprávnenú osobu na spustenie procesu vymáhania dlžnej sumy prostredníctvom exekútora. Sme pripravení pomôcť Vám, či už s právnym zastúpením počas súdneho konania alebo vymáhaním trov konania po jeho skončení v zákonných medziach. Neváhajte sa na nás obrátiť.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo je zabezpečením pohľadávky tak, aby nedošlo k jej svojvoľnému neplneniu (či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov). Odporúča sa, aby záloh bol bonitnejší ako založená pohľadávka a to z dôvodu, že v prípade uspokojenia veriteľa zo zálohu sa ten môže domôcť úhrady celej dlžnej sumy (nie je to pravidlom, ide však o čo najrozsiahlejšie uspokojenie). Uspokojenie veriteľa skrz záloh treba vnímať aj v kontexte konkurzu. Riadne (a aj včasné) prihlásenie založenej pohľadávky má zásadný vplyv na uplatnenie záložného práva v konkurze a uspokojenie veriteľa z nej (výlučné uspokojenie, nie pomerné, keďže ide o oddelenú podstatu). Radi Vám s celým procesom pomôžeme a to tak, aby záložné právo vzniklo, aby sa riadne do konkurzu prihlásilo a aby boli s tým spojené práva riadne v konkurze bránené. Neváhajte sa na nás obrátiť.